ČESKOSLOVENSKÉ   HOROLEZECTVO V ROKU 1974

IVAN KLUVÁNEK

Pri celkovom hodnotení uplynulej horolezeckej sezóny už na prvý pohľad upúta niekoľko faktov, ktoré charakterizujú súčasnú situáciu v našom ho­rolezectve. Uskutočnil so veľký počet zahraničných výprav centrálne organizovaných, oddielových i súkromných podujatí s pomerne vysokým počtom účastníkov. Charakteristick6 je rozmanitosť horolezeckého podnikania, a najmä široký záber pôsobenia našich horolezcov v zahraničných pohoriach, Väčšie a menšie výpravy operovali v bulharskej Rile, v Pirine, v rumunských Transylvánskych Alpách, Júlskych Alp6ch, Dolomitoch, Vysokých Taurách, Ötztalských Alpách, Západných Alpách, v Nórsku, mongolskom Altaji, alžírskom Hoggare, Fanských horách, Sierre Nevade v USA, v Hindúkuši, na Kaukaze a no Islande.

Osobitnou kapitolou je činnosť vo Vysokých Tatrách, kde možno bez zveličovania hovoriť o dosiaľ najúspešnejšej sezóne v histórii československého a možno aj tatranského horolezectva. Ak berieme do úvahy, že veľkú časť iniciatívy, času a organi­začného úsilia si vyžiadala mimoriadne pestrú a 6spesn6 zahraničná zimná i letná sezóna, je táto skutočnosť obzvlášť potešujúca. Veľký počet tatranských prvovýstupov, predovšetkým zimných v dosiaľ menej navštevovaných oblastiach svedčí o prehľade, fundovanom prístupe a odbornom vedení nielen československej horolezeckej elity, ale aj širšieho výkonnostného výberu z radov krajských či oblastných družstiev. Preto v našom prehľade sezóny začneme s činnosťou vo Vysokých Tatrách v chronolo­gickom poradí. Z veľkého počtu výstupov sa obmedzíme iba na najvýznamnejšie výkony.

VYSOKÉ TATRY

Zima:

Malý Kežmarský štít, superdiretissima, Kysilková - Rybička - Šmíd, 24.-26. 12. 1973; 1. prelezenie až na vrchol.

Ušatá veža, diretissima (VI, A3), Romanovský - Kadlčík, 26.-29. 12. 1973; 1. zimný výstup.

Rumanov štít, S stena, pravý pilier (V), Páleníček - P. Dieška, 28.-29. 12. 1973; 1. zimný výstup.

Prvý zimný prechod celého tatranského masivu bez údolnej skupiny (Muráň-Biela Skala). Úplný prechod všetkých vrcholov v hrebeni, Z. Lukeš - Ko­pelent - Mach - Moulis, 15. 2.-13. 3. 1974.

Malý Mlynár, diretissima (VI, Al-A3), Drlík -Pelc, 23. 2.-25. 2. 1974.

Prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Kopského na Ľaliové sedlo s podpornou skupinou, Halás- Just - Valovič - M. Zaťko - J. Zaťko, 3. 3.­10. 3. 1974.

Prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Kriváňa na Kežmarský štít. Bez podpornej skupiny. Kysilková - Šmíd - Rybička, 11. 3.-23. 3. 1974.

Rysy, V. stenou, ľavý pilier (V+), Krch - Janiš - Novák - Rakoncaj, 7. 3.-8. 3. 1974.

Lomnický štít, V stena, klenba (V, A4), I. Dieška -  Šmíd, 6. 3. 1974; prvovýstup.

Kazalnica Miengusoviecka, diretissima (VI, A3), Holec - Romanovský, 7. 3. 1974; 2. zimný, 1. čs. výstup.

Rameno Kriváňa, cesta Fiala - Ďurana, Fiala - Kriššák - Švec - Mižičko, 6. 3. 1974; 1, zimný výstup.

Leto:

Pustá stráž, S stena, pravý pilier (V, A2), Drlík - Pelc, 6. 7. 1974; prvovýstup. (V, A2); Drlík

Pustá stráž, V stena (V+, A3), O. Pochylý - Stříbrný - Unger - Vasilko, 16.-18. 8. 1974; prvovýstup.

Bielovodská veža, diretissima (VI, A4), Rybička -Šmíd, 5.-7. 9. 1974.

 

ZAHRANIČNÉ VÝSTUPY

Sierra Nevada, Yosemite Valley, Kalifornia USA. 5-čenná súkromná výprava.

Výstupy:

El Capitan, JZ stena, Salathé Wall (VI, A4), P6- Páleníček - Obročník, 29. 1.-5. 2. 1974. 1. zimný výstup.

El Capitan, JZ stena, Triple direct (VI, A3), Schu­bert - Procházka, 30. 1.-5. 2. 1974, 1. zimný výstup stup.

ROMSDAL (NÓRSKO)

10-členná výprava reprezentantov; vedúci L. Záhoranský. Celkove 8 zimných výstupov za ťažkých lezeckých podmienok. Najvýznamnejšie výstupy:

Breitind, V pilier (V), Širl - Pechouš - Půlpán - Talla, 25.-27. 2. 1974; 1. zimný výstup.

Sondre Trolltind, V pilier (IV), Širl - Pechouš - Půlpán - Talla, 10.-11. 3. 1974; 1. zimný výstup.

Trollrygen, V stena (VI, A4), Orolín - Bakoš -Petrík -Soldán, 25. 2.-7. 3. 1974; prvovýstup.

POĽSKO

Vysoké Tatry,

4-členná výprava reprezentantov no Medzinárodnom zraze horolezcov socialistických krajín. Vedúci J. Flejberk. 12 veľmi hodnotných zimných výstupov najvyšších stupňov obťažnosti. Medzi nimi výstup Kazalnicou Miengusovieckou, ľavou depresiou, ces­tou Dlugosza (VI, A 1 e) trojica Neumann – Pelc – Drlík.

KAUKAZ

15-členná výprava reprezentantov do Cejskej ob­lasti, vedená C. Wojcikom, uskutočnila 11 veľmi hodnotných výstupov, zväčša prvovýstupov a prvých čs. výstupov.

Najvýznamnejšie výstupy:

Čančachi Choch (4453 m), S stena (VI), Schubert - Soldán, 30. 7-1. 8. 1974; prvovýstup.

Čančachi-Choch (4453 m), V stena (5 b), Širl - Benešová - Talla - Janiš, 29. 7.-31. 7. 1974; prvovýstup.

Mamison-Choch (4358 m), S stena (5 b), Záhoranský - Wojcik - Husička, 24. 7.-25. 7. 1974; prvovýstup.

Zaromag (4203 m), S stena (5 a), Záhoranský ‑ Wojcik - Talla - Husička, 4. 8. 1974; prvovýstup.
Ullarg (4320 m), S stena (5 b), Půlpán – Pechouš Schnábl - Nosek, 27. 8. 1974; prvovýstup.

Laboda (> 4000 m), S stena, hlavný pilier (5 b), Půlpán - Pechouš - Schnábl - Nosek; 4.-5. 8. 1974.

Uilpata (4647 m), J stena, prostr. pilier (5 b); Širl - Janiš - Benešová, 5. 8. 1974.

Zaromag (4203 m), S stena, pravý kuolár (4 b), Soldán - Schubert, 3. 8. 1974; prvovýstup.

Ďalšia 15-členná výprava reprezentantov SSR (vedúci M. Kriššák) pôsobila v oblasti Elbrusu. Z desiatich hodnotných výstupov uvádzame tieto:

Tju-Tju Baši (4402 m), severným rebrom na hlavný vrchol (5 b), Hazucha - Flejberk - Hodál - Košík, 11.-13. 8. 1974, 1. čs. výstup.

Tju-Tju Baši, 2. záp. vrchol (4309 m), Severná stena (5 b), Šmíd - Mačák - Gibas - Piaček, 11.-11. 8. 1974; 1. čs. výstup.

 

Volnaja Ispania (4200 m), SV pilier (5 b), Kriššák - Neumann - Pelc - Stejskal, 6. 8. 1974.

Okrem toho štyria účastníci vystúpili juhovýchodným pilierom no východný vrchol Elbrusu (5621 m).

 

FRANCUZSKE ALPY

V oblasti Mont Blancu uskutočnila 18-členná výprava reprezentantov vedená L. Kratochvílom 16 výstupov.

Významnejšie z nich:

Aiguille de Triolet, S stena, Lachenalova cesta, Rakoncaj - Krch - Hons - Koubek, 29. 8. 1974.

Les Droites, SV pilier, Messnerova cesta z roku 1969, Brabec - I. Novák, 29. 8.-30. 8. 1974.                                .

Aiguille du Blatiere, Brownova cesta, Petrík - Bakoš, 5. 9. 1974.

Aiguille du Blatiere, Brownova cesta, I. Novák - Brabec, 9. 9. 1974

Aiguille du Blatiere, Brownova cesta s vlastným variantom na predvrcholové police, Hons - Kou­bek, 9. 9. 1974.

Aiguille du Blatiere, narovnanie Harlinovej cesty, Krch - Rakoncaj - Fiala - Orolín, 9.-10. 9. 1974,

Mont Blanc cez Aiguille Blanche S stenou, di­retissima, hrebeňom Peuterey na vrchol, Bakoš -Petrík, 12. 9. 1974.

Aiguille sans Nom - Aiguille Verte, Brownova cesta, I. Novák - Brabec, 12. 9. 1974.

Aiguille du Fou, JV stena, A. Belica - Just - Valovič, 13.-14. 9. 1974.

DOLOMITY

V oblasti talianskych Dolomitov pôsobili 2 , usporiadané Horolezec­kým zväzom SÚV CSZTV, viedol L. Přikryl. Účastníci výpravy boli zväčša mladi horolezci, členovia oblastných družstiev, ktorí získavali prvé zahraničné skúsenosti. Výprava zaznamenala takmer 40 výstupov dobrej úrovne.

Významnejšie výstupy:

Punta di Frida, JV stena (V-VI), Ivankovič - Vozárik - Mikuštiak, 29. 7. 1974; J. Gregor - Majher a S. Gregor - Komár, 30. 7. 1974.

Cima Piccola, Žltá hrana (VI), Krňan - Ferancová, 30. 7. 1974: J. Gregor - Komár, 13. 8. 1974.

Punta di Frida, JV hrana (V-VI), Gregor - Ferancová - S. Gregor - Komár, 10. 8. 1974; Ivankovič - Vozárik, 12. 8. 1974.

Cima Picolissima, JV stena (VI+), Mikuštiak - Hoholík, 10. 8. 1974, Ivankovič - Vozárik, 13. 8. 1974.

Cima Ovest, SV hrana (V-VI), Ivankovič - Vozárik, 10, 8. 1974.

Cima Paterno, SZ stena (VI), Vozárik - J. Gregor, 15. 8. 1974.

Tofana di Rozes, JV stena (VI+), Marek - Ondráš - Hraško, 15. 8. 1974.

Cima Grande, JZ hrana (VI-), Vozárik - Ivankovič, 16. 8. 1974.

Tofana di Rozes, JV pilier (VI-), Marek – Ondráš - Hraško, 16. 8. 1974.

O ďalšej výprave českých horolezcov sú známe iba dielčie výsledky:

Cima Su Alto, Veľký zárez (VI+), Charousek, Nežerka.

Cima Su Alto, Piussiho cesta (VI+, A3), Cha­rousek - Nežerka.

Civetta, Sollederova cesta (VI-), Kysilková - Bromová - Novotná - Hlináková.

Torre Venezia, Andrichova hrana (V+), Novotná - Hlináková.

Campanile Brabante (V-), Nežerka - Charousek.

Tá istá výprava pôsobila aj v Júlskych Alpách, kde členovia výpravy uskutočnili niekoľko výstupov, medzi inými:

Kotova špica, Jeseniška smer (V), Nežerka -Charousek.

Šite, Steber Šit (VI+ A3), Nežerka - Charousek.

Velka Mojstrovka, Debeljakova cesta (V+), Kysilková - Bromová - Hlináková.

RAKUSKE ALPY

V oblasti Ötztalských Alp a Vysokých Taurov pôsobila výprava zorganizovaná Horolezeckým sva­zom CÚV ČSTV. Účastníci absolvovali okolo 40 výstupov, zväčša ľadovcového charakteru.

Významnejšie výstupy:

Hintere Ölgruben Spitze (3296 m), SV stena 50°,Prokeš - Koubek - Kozel, 31. 7. 1974; prvovýstup.

Grossglockner (3798 m), S stena (V), Welzenba­chova cesta, Prokeš - Koubek, 7. 8. 1974.

Aj výprava zorganizovan6 Horolezeckým zväzom SÚV ČSZTV pôsobila v oblasti Vysokých Taurov. Pre tragické nešťastie, ktoré postihlo jedného z účastníkov na začiatku pobytu, ďalší športový program výpravy sa narušil a účastníci uskutočnili výstupy ľahšieho charakteru.

BULHARSKO

V Bulharskej Rile a Pirine pôsobili 3 menšie sku­piny. Delegácie sa zúčastnili na akciách medzinárodného charakteru. Účastníci absolvovali niekoľko výstupov priemernej úrovne, z toho jeden prvovýstup S stenou Vichrenu v Pirine (IV+, A0) dvo­jice Trautenberg - Csontó, ktorý nazvali „Tur IAMES".

 

RUMUNSKO

Na Alpiniáde spriatelených krajín sa zúčastnila trojčlenná delegácia čs. horolezcov, ktorá vykonala v oblasti Bucegi 4 výstupy a v oblasti Bicaz 5 výstupov. Okrem toho tu pôsobila malá oddielová výprava, ktorá uskutočnila 4 výstupy a jeden prvovýstup Z. Drlíka a J. Osifa na Costilu V stenou, 17.-20. 8. 1974. Pomenovali ju cestou IAMES (VI b).

MIMOEURÓPSKE VEĽHORY

Okrem už spomínanej výpravy do Sierry Nevady uskutočnilo so niekoľko výprav do mimoeurópskych veľhôr.

• Najväčším podujatím bola 24-členná výprava Hindúkuš 74. Usporiadala ju TJ IAMES Bratislava z poverenia Horolezeckého zväzu SOV CSZTV. Výprava pôsobila v oblasti ľadovca Kazi-Deh. Vedúcim výpravy bol T. Šurka. Okrem športových cieľov výprava mala aj vedecký program a nakrútili film pre čs. televíziu. Desiati členovia výpravy dosiahli v dňoch 14.-15. augusta 1974 vrchol Noshaku (7492 m).
• Veľkým športovým úspechom výpravy je výstup 2000-metrovou južnou stenou na Gumbaz-e-Safed (6800 m) Páleníček - Mock - Tatarka - J. Zaťko. Výstup pomenovali „Cesta 30. výročia SNP". Okrem toho členovia výpravy vystúpili na 5 štítov, z čoho boli 3 prvovýstupy. (Pozri Krásy Slovenska 12/1974).

• Ďalším podujatím bola výprava horolezeckého oddielu TJ Vysoké Tatry do mongolského Altaja, po­horia Tabun Bogdo. Vedúcim šesťčlennej výpravy bol J. Koršala. Účastníci absolvovali 16 výstupov (z toho 9 prvovýstupov) na vrcholy cez 3500 m.
• Vo februári a marci štvorčlenná skupina žilinských horolezcov uskutočnila výpravu do Alžíru, do pohoria Hoggar. Na konte výpravy je 8 výstupov v oblasti Atakor. Významnejšie výstupy:

Tehoulag Sud, SV hrebeň, Mrmus - Mizera, 18. 2. 1974.

• Clocheton Est, J hrana (III), Puškáš, 18. 2. 1974. Adriana, komínom (II-III), Puškáš, 19. 2. 1974. Tindi - S stena (II), Puškáš - Mrmus, 23. 2. 1974.
• Isekrar, JV stena, Via Habiba, vlastný variant (IV-V), 24. 2. 1974.
• Čiastočný zimný prechod pohoria Džurdžury, Chmela, Mrmus - Mizera, 10. 3.-12. 3. 1974.

V júli a auguste podnikal A. Puškáš spolu so sovietskymi a nemeckými horolezcami spoločné výstupy v Pamiro-Alaji, nazývanom aj Fanské hory. Vystúpil na Čimtargu (5487 m), Mirali (5170 m), pik Energiu (5113 m), Zamok (5070 m), MaIú Gan­zu (5031 m) a Paichamber (-5000 m).

Brnianski horolezci uskutočnili výpravu na Island. Do uzávierky sa nám však nepodarilo ziskať podrobnosti.

Z časopisu Krásy Slovenska, 1974