Lezenie na Súľove ohrozené?

Dňa 15. 11. 2006 sa v Považskej Bystrici uskutočnilo stretnutie predstaviteľov SHS JAMES a CHKO Strážovské vrchy. Témou bolo dodržiavanie lezeckej výnimky udelenej pre NPR Manínska tiesňava a NPR Súľovské skaly počas roku 2006. Stretnutie bolo zvolané na podnet S CHKO Strážovské vrchy, na základe záverov pracovnej porady profesionálnej a dobrovoľnej stráže prírody časti trenčianskeho a žilinského kraja z dňa 9.11.2006.

Stretnutia sa zúčastnili:

Za CHKO riaditeľ Mgr. Karol Pepich, Ing. Martin Kostra
Za obec Súľov starosta p. Jaroslav Bušfy
Za SHS JAMES, Ing. Ján Bušfy, František Piaček a Ing.Vladimír Linek.

Riaditeľ pán Pepich nás informoval, že výnimka pre NPR Manínska tiesňava bola lezcami v roku 2006 bez problémov dodržiavaná. Veľké problémy však boli v NPR Súľovské skaly. Zo strany slovenských lezcov bola, v zmysle písomných záznamov, porušená výnimka len raz. Problémy boli viacnásobne s českými a hlavne s poľskými lezcami (čierne stanovanie a bivakovanie, lezenie v nedovolených lokalitách Čierny potok a Brada, ktoré sú pre ochranu prírody najcitlivejšie.)

CHKO navrhovalo problém riešiť vytlčením všetkých nitov v týchto lokalitách. Treba sa poďakovať riaditeľovi pánovi Karolovi Pepichovi, ktorý inicioval toto stretnutie, aby sme si vyjasnili stanoviska a pokúsili sa tento problém riešiť spoločne.

Po trojhodinovej debate sme dospeli k spoločnému stanovisku. Nity sa zatiaľ vytĺkať nebudú. Rok 2007 bude pre nás veľkou skúškou. Ďalšie nedodržiavanie výnimky by mohlo spôsobiť úplný zákaz lezenia v Súľove. Najdôležitejšou našou úlohou bude informovať o výnimke hlavne zahraničných lezcov. V čase najväčších náporov na Súľov budú domáci lezci monitorovať stav a kontrolovať dodžiavanie výnimky. Prítomnosť pána starostu Jaroslava Bušfyho bola veľmi užitočná, pretože na rokovaní sa dohodlo, že v spolupráci s domácimi lezcami pripraví obec parkovacie lístky s informáciou, kde sa môže liezť a naviac v každej ubytovni, v kempe budú informačné letáky. Informácia bude po slovensky, poľsky a anglicky.

Pre nás bola veľmi dôležitá informácia, prečo sú lokality Čierny potok a Brada tak dôležité z hľadiska ochrany prírody. Samotný zákaz bez odborného vystvetlenie spôsobuje problémy. Ak máme dôsledne dodržiavať výnimky a v niektorých lokalitách sa dokonca vzdať samotného lezenia, tak musíme vedieť prečo. Ochrana by mala byť hlavne o tom, že ľudí treba vychovávať ako sa majú v záujme zachovania prírody čo najšetrnejšie správať.

 Na tieto otázky nám zopovedal pán riaditeľ Karol Pepich:

NPR Súľovské skaly je jednou z najstarších rezervácii na Slovensku. Začiatky jej ochrany siahajú do roku 1929. Chráni sa tu najväčšie skalné mesto na Slovensku spolu s chránenými nižšími a vyššími rastlinami, hubami, živočíchmi a biotopmi európskeho a národného významu na výmere cca 800 ha. Na ekovýchovné a športové vyžitie slúži obnovený náučný chodník, ako aj sieť turistických a cyklistických trás.

Čierny potok (časť v 5. stupni ochrany) je celý pre verejnosť neprístupný, nie je tu vybudovaná žiadna sieť turistických, či cyklistických trás. Týmto Čierny potok predstavuje, v oblasti Súľova, refúgium predovšetkým pre veľké šelmy. Taktiež tu bolo v roku 2006 potvrdené hniezdenie chránených druhov bocian čierny, krkavec čierny, výr skalný a sokol myšiar.  

Brada spolu s Roháčom predstavuje strategickú lokalitu pre jeden z najvzácnejších  chránených druhov Súľovských skál. Trend jeho početnosti nerastie, ale stagnuje na veľmi nízkom počte. Je to spôsobené antropickými aj prírodnými faktormi. V masíve Brady a Roháča existujú schválené turistické trasy, ktoré nie sú masovo využívané (väčšina návštevníkov využíva pútavú trasu náučného chodníka v oblasti tiesňavy a hradu) a dokonca hlavná časť skalného mesta v týchto lokalitách je verejnosti absolútne neprístupná. Taktiež v roku 2003 došlo k demontáži chalupy Sokoliara Tomáša, ktorá pod masív Brady a Roháča priťahovala návštevníkov a tí ohňami a hlučným denným a nočným správaním rušili ticho a pokoj v rezervácii.

Pripravili

Vladimír Linek a Karol Pepich